Život je krásny a ide ďalej. V každom okamihu sme to my. A sme to vlastne my? Tri bodky. Minulosť. Prítomnosť. Budúcnosť. Ich prepojenie pre mňa znamená sprítomnenie. Chvíľa okamihu, každá chvíľa je dôležitá. Od malička vedení k budúcnosti. Chovaj sa takto, pretože sa tak chová každý. Maj dobré známky, tie ti zaistia budúcnosť. Choď na dobrú školu, budeš mať dobrú prácu. Nájdi si ženu, muža a musíte sa vziať. Všetko založené len na tom, že ...musíme. Cítim. že chcem viac, vždy som vedela že chcem viac ako len systém, ktorý berie energiu a vkladá nám pomyselnú myšlienku, že materiálne veci sú to jediné, čo máme. Teraz sa to tak zdá, pretože nepoznáme nič iné ako len toto. Pri tej mase informácií, technológiách, jedle a možnostiach. Bez času. Na nič nie je čas, aj keď je všetko také dostupné. Prečo teda? Prečo nemáme na nič čas a zväčša je naše najväčšie hobby upratovať v sobotu? Počúvame vlastne seba samých? Čo vlastne od života čakáme? Sila energie, ktorá preteká vo všetkom čo existuje, cez nás, cezo mňa. V duši sa naša energia zhromažďuje a snaží sa nás nasmerovať k tomu, k čomu sme stvorení.
Zmyslom života je žiť a žiť podľa seba. Žiť pre seba s ostatnými. S neprestajným úsmevom na perách. Ak je niečo zlé, tak je jasné že to ešte neskončilo, pretože všetko končí dobre. Vždy len záleží na výbere strany mince, ktorú si celý život otáčame medzi prstami. Kde nájsť odpovede? Ako vlastne počuť samého seba? Je to sakra ťažké, no keď za tou myšlienkou pôjdem, dostanem odpoveď. V živote stretneš mnoho ľudí, ale len tých pár výnimočných ho vie zmeniť na ruby. Nemusí to trvať roky, mesiace, týždne. Ak počúvame tomu, čo chceme počuť, zmeniť sa to dá jedinou vetou. Prestaviť myslenie do toho, že chcem. Chcem prebrať za svoj život plnú zodpovednosť. V duši to tam všetko je, tam kde nás to ťahá, no treba počúvať. Pri hľadaní ako na to som sa stretla s úžasnou , výnimočnou osobou. Jej energia je nekonečná ako úsmev a múdrosť, jej súcit. Dala si mi možnosť vidieť ako sa to dá. Dá sa to robiť inak a keď to začnem robiť inak, celý svet bude patriť len tým okamihom, tým prítomným okamihom. Vystúpenie zo systému je ťažká vec a ja Ťa za to obrovsky moc obdivujem. No ešte viac obdivujem to, ako vieš a chceš dať šetkému zmysel. Dávaš zmysel životu a ukazuješ túto krásnu cestu každému, kto zvládne svoje ego a otvorí sa krásam a tieňom svojej duše a môže s nimi vďaka tebe pracovať. Chcela som sa od teba učiť. Priznám sa, že niekde vo mne blúdilo také to, že to chcem mať presne ako ty, lebo tebe to tak funguje. No ty si mi ukázala peknú vec. Výnimočnosť. To, že každý je tu s inými darmi, len ich správne využiť. Ukázala si mi ako sadá prekonať všetko, ak sa na tom pracuje. Je to makačka, veľmi veľká makačka, no chcem aby to stálo za to. Nechcem už používať slovo musím v žiadnom zmysle. Už to len chcem. Ďakujem za tvoje múdro, ktoré predáš každému, kto naslúcha.
Ďakujem
